Noc a deň na fare 2018
"Pán farár, kedy bude ďalšia noc na fare?", privítal ma v škole po víkende žiačik, náš dobrý malý evanjelik, ktorý sa zúčastnil víkendovej akcie. "A čo, páčilo sa ti?" "Hrozne!" Tak teda dúfam, že to nebolo hrozné, ale skôr naopak :). Snažili sme sa pre deti z nášho cz pripraviť niečo zaujímavé ku Dňu detí. Pripravili sme akciu s názvom 24 hodinovka alebo deň a noc na fare. Od večera do večera vo farskom areále, s aktivitami, zábavou, ale i nevyhnutnou pobožnosťou. Chcete vedieť niečo z nášho programu? Tak vám to poviem. Od 17.00 postupne prichádzali deti. A každý, kto prišiel, dostal za úlohu vyrobiť si na pamiatku suvenír, rybku, symbol kresťanstva. Nasledovali hry na dvore, prekážková dráha. To pre účastníkov nachystali naše aktívne dorasťáčky. Keď sme sa cez pol deviatu dostali dnu, bolo dôležité zaspievať Bohu na chválu a vypočuť si výklad na tému: Patrím Ježišovi a na to nezabúdam, za to sa nehanbím, o tom svedčím životom! Po tejto duchovnej časti stretnutia sme sa rozdelili do izieb. A prišiel čas na vtipnú disco. Ojjjooojjjoj, zatancovali sme, zahrali sme sa, zasúťažili, sranda bola a do toho aj pán redaktor z RTVS ešte stihol urobiť rozhovor. A potom... dve napínavé udalosti... desivá nočná hra v záhrade a polnočný, naozaj polnočný výstup na kostolnú vežu. Doteraz neviem, čo to bolo, tá chladná ruka na pleci, ktorá zrazu zmizla. Deti sa hroooozne báli. A ja tiež :) Potom prišla noc a spánok. Ráno! Budíček. Rozcvička! Raňajky! A šup docvičiť pesničky na program počas bohoslužieb. To boli krásne bohoslužby, plné detí, s požehnaním pri oltári. Waaaw! Keby to bolo každú nedeľu. A potom fajný slávnostný obed pre všetkých.
Máte už toho dosť? Ale to ešte nebolo dosť. Nasledovali hry, poklad a ešte všeličo... v záhrade. To sme už netrpezlivo čakali na príchod Divadielka z klobúka. Na Králikoch z klobúka sme sa dobre nasmiali. A úsmev nám vyčarila aj chutnučká dobošová torta od tety Hudecovej. Dosť? Nie! Aká by to bolo farská akcia bez našej špeciality - megabublín. Tak ešte bubliny, zábava s nimi a potom už pomaličky sa začali naozaj z dvora unavené deti vyparovať... a vyparovať... a prišiel večer... a záhrada zostala prázdna. Vďaka Bohu! Za pekné chvíle, že všetci odišli domov v pohode a že... :)